Prvé zmienky
Dejiny Slovákov sú vlastne čiastkou dejín Uhorska, s ktorým sme boli spojení vyše tisíc rokov až do roku 1918. Tieto dejiny čiastočne poznáme zo školy alebo z iných prameňov. Boli plné vojen a bojov sociálnych. Kronika našej obce je pestrá a môžeme povedať, že máloktorá obec má takú minulosť.
Z listiny kráľa Ondreja III. sa dá zistiť, že existovala osada Klíž a v nej kláštor už v r. 1070. Klíž je doložený z roku 1244 ako Clus, z roku 1295 ako Kolos, z roku 1327 ako Colos, Clus, z roku 1773 ako Kliže, z roku 1920 ako Klíže, maďarsky Kolos, Apátkolos. Dejiny našej obce sú vlastne dejinami tohto kláštora, okolo ktorého sa sústreďovala činnosť kultúrna, náboženská i hospodárska. Kláštor stál v mieste, kde je terajšia farská záhrada. Pod múrmi tohto kláštora vznikla obec. Klížske Hradište patrilo panstvu v Klíži. Kl. Hradište sa vyvinulo pri obrannom hradisku v 11. storočí, preto aj názov Hradište. Spomína sa od roku 1293 ako Haradische, v roku 1808 ako Klížske Hradište. Je prastarou osadou, ktorá jestvovala už vtedy, keď krajinské hranice Uhorska siahali v týchto končinách len po hornú Nitru. Za nimi bolo už medzihraničie, načo ukazuje už samé meno osady, vtedy po latinsky pomenovaného od slova „Clausun““, čo znamená krajinskú bránu, zámku. Neskôr vývojom sa Clausun zúžilo na slovo Clus a z toho maďarské Kološ a slovenské Klíž. Kláštor bol povýšený na opátstvo a patrili k nemu osady Klíž, Ješková Ves, Janová Ves, Klátová Nová Ves a Krnča. Opátstvo bolo zemepánom, preto aj majetky spomínaných osád patrili kláštoru. Ako prvý známy opát sa spomína Albert - r. 1293. Matúš Čák Trenčiansky v roku 1321 majetky kláštora zhabal, čo značí, že jeho vojská boli na pôde našej obce. Čoskoro však kráľ Róbert Karol opäť vrátil majetky opátstvu. Kláštor mal aj tržné právo, čo bola veľmi významná hospodárska vec, pretože tržné právo vtedy mali iba mestá aj to spočiatku iba kráľovské mestá. Každý týždeň v stredu pod múrmi kláštora vydržiaval sa trh, na ktorý dochádzali i cudzí kupci, pretože ako je známe z iných historických prameňov cez Klíž prechádzala obchodná cesta spojujúca mestá Viedeň a Krakov. Toto právo za nepokojov hlavne v dobe Matúša Čáka Trenčianskeho zaniklo. Avšak kráľ Róbert Karol na žiadosť opáta Ladislava trhové právo tu opäť obnovil. V r. 1407 sa spomína opát Mikuláš, ktorý bol synom Dominika Bossaniho z Bošian. Rušné časy pre našu obec nastali v roku 1540, kedy sa zmocnil kláštora raubírsky rytier Rafael Podmanický, pán hradu Považskej Bystrice a iných hradov. Násilím zaujal kláštor a všetky jeho majetky. Podmanický opevnil kláštor a urobil silnú ohradu z kameňa. Tak povstal Klížsky hrad. Zvyšky tejto hradby i dnes stoja medzi farskou bránou a kostolom, potom vonkajšia časť farských záhrad a múr pred oknami fary. Podmanický z tohto opevneného kláštora robil lúpežnícke výpravy so svojimi ľuďmi po okolitých zemepánoch a poddaných. Pre rôzne násilnosti bol aj z krajiny vykázaný prešporským snemom v roku 1542. Podmanický ale nedbal a ďalej držal obsadený Klíž, preto sužované zemianstvo prosilo kráľa, aby pevnosť kláštorská v Klíži bola zborená a ponechaný bol len kostol s kláštorom a ustanovený tam riadny opát. Snem takéto rozhodnutie nevypustil a boli uvoľnené iba jeho smrťou asi v roku 1558. Po tomto roku už nedošlo k obnove opátstva ako sídla benediktínov. V r. 1562 opátstvo definitívne zaniklo a boli zrúcané aj hradby okolo kláštora V r. 1572 dal kráľ Maximilián kláštor do užívania dominikánkam. R. 1615 prichádza kláštor do majetku rádových sestier klarisiek v Bratislave. Dekrétom Jozefa II. bola rehoľa klarisiek zrušená a majetky prešli na Náboženskú základinu. Duchovnú správu Klíža a okolia zaobstarávali už farári. V roku 1615 tu bola zriadená farnosť. Kližská fara prináležala do Ostrihomského arcibiskupstva. Známy spor s Hrušovom; v listinách sa spomína „kustód klížskeho kostola“ z čoho vyplýva, že starý kostol v 1. polovici 14. st. už stál. V r. 1654 sa spomína, že kostol Všetkých svätých je v dezolátnom stave. V r. 1800-1803 sa stavia po zrúcaní, tesne pri mieste bývalého kostola nový kostol, ktorý je tiež zasvätený Všetkým svätým. V r. 1776 s povolením pápeža Pia VI bola pridelená Nitrianskemu biskupstvu a titul opáta nosili zaslúžilí kňazi diecézy. Predposledným titulárnym opátom opátstva Blahoslavenej Panny Márie v Klíži bol Mons. Tomáš Ružička (1877-1947), i jeho zásluha bola, aby bol opravený kostol sv. Michala Archanjela. Veľké úsilie, aby zabezpečil finančné prostriedky na renováciu kostola sv. Michala Archanjela do pôvodného stavu vyvinul dr. Juraj Hodál z Ješkovej Vsi ( neskôr riaditeľ Bojnického zámku). V r. 2006 za lásku k diecéze a za prácu pre jej dobro bol titulárnym opátom klížskym menovaný Mons. Justin Beňuška.
Justin Beňuška sa narodil sa v r. 1918 v Bieliciach. V rokoch 1981- 1994 bol správcom farnosti Klátová Nová Ves. Počas tohto obdobia vyučoval v Kl. Novej Vsi náboženstvo i deti z V. Klíža. Po smrti vdp. dekana Floriana Sabu dočasne spravoval farnosť Veľký Klíž. Mons. Viliam Judák , nitriansky sídelný biskup je známy historik., k udalostiam minulosti sa vracia aspoň teoreticky, titulárne, spomienkami. Týka sa to aj opátstva Blahoslavenej Panny Márie v Klíži. Pri menovaní uvádza: „...Na oživenie slávnej kresťanskej a národnej pamäti, ktorej svedectvom sú tri titulárne benediktínske opátstva, nachádzajúce sa na území Nitrianskej diecézy, oznamujem, že ako prejav verejného ocenenia za lásku k tejto diecéze a za prácu pre jej dobro je vyhlásený Mons. Justín Beňuška za titulárneho Opáta Blahoslavenej Panny Márie v Klíži.“
Zemepánske sídlo nebolo doposiaľ vedecky zistené. Komplexný archeologický výskum nebol doteraz uskutočnený a taktiež tomu zabraňuje samotný cintorín.