Obec Veľký Klíž
Veľký Klíž

Príroda

Veľký Klíž leží pri severnom úpätí pohoria Tríbeč v bočnom údolí na hornom toku potoka Vyčoma. Nadmorská výška v strede obce je 250 m n. m., v chotári 201-559 m n. m.
Severozápadná časť chotára je na odlesnenej, výmoľmi rozčlenenej pahorkatine, ostatná na vrchovine a hornatine Tríbeča. Tribeč patrí medzi kryštalické druhorodé pohoria a charakterizujú ho kremencové hôrky. Katastrom pretekajú tri potoky, jeden vyviera pod hradbami kostola v Klížskom Hradišti- Lázeňský potok, , druhý tečie cez Salanju /Kráčiny/, tretí je Vyčoma. V r. 1943 sa začali robiť v našom chotári melioračné práce, odvodňovali sa nekvalitné, močaristé lúky, ktoré sa po odvodnení stali ornou pôdou.
Flóra: svahy sú porastené dubmi a bučinami, ktoré sa striedajú s ihličnatými drevinami smrekom a borovicou. V nižšie položených miestach sú hrabové a brezové porasty, rastie tu lieska, breza, jaseň, javor, agát.
Rastú tu aj vzácne a chránené druhy ako hrdobárka páchnuca, kručinka chlpatá, hrachor benátsky, kosatec nízky, hlaváček jarný, poniklec veľkokvetý, ľalia zlatohlavá a rad ďalších chránených druhov.
Fauna - veľmi dobre sa v Tribeči darí srnčej zveri, bola tu dosadená aj danielia a muflonia zver, je tu diviak, jazvec, líška, kuna… V CHKO Ponitrie si pozornosť zaslúži výskyt rysa ostrovida a mačky divej ako pôvodných šeliem. Zo vzácnych dravých vtákov sa v oblasti vyskytuje orol krikľavý, hadiar krátkoprstý, sokol sťahovaný a včelár obyčajný.

Z ovocných drevín sa u nás darí najmä jablkám, hruškám, orechu, čerešni, z kríkov ríbezle, egreše. Vzhľadom na mrazy v menšom sa pestuje marhuľa, broskyňa, slivkám bystrickým sa kedysi veľmi darilo. V roku 1928-29 prišla pre stromy katastrofa – v zime vystúpil mráz až na – 38° C. Vyhynuli temer všetky slivky. Neskôr sa zas slivkám darilo, v každej rodine sa varieval v kotli slivkový lekvár, potom slivky bystrické, možno aj vďaka chemickým závodom napádali choroby.

Klimatické údaje zodpovedajú celkovému charakteru tejto podhorskej oblasti. Priemerná ročná teplota je 9°C, ročný priemer zrážok 700 mm. Začiatok obdobia s priemernou dennou teplotou nad 0° C býva od 21.2. a koniec tohto obdobia - 6.12. Priemerný dátum prvého mrazivého dňa je 11.10. Prevládajú vetry od SZ a S. Priemerný relatívny počet slnečného svitu 2 200 hodín, v mesiacoch IV – IX 1600 hodín. Zimy tu bývali mrazivé, zasnežené. Cez zimu bývalo toľko snehu, že sa chodilo na veľkých saniach.


Chránená krajinná oblasť PONITRIE


bola zriadená Vyhláškou bývalého MK SSR č. 53/1985 Zb. zo dňa 24. júna 1985 v znení zák. NR SR č. 287/1994. Do tejto Chránenej krajinnej oblasti patrí i časť katastra našej obce. Pri vstupe do horského prostredia sú osadené tabuľky so štátnym znakom SR, ktoré upozorňujú, že sa nachádzame v chránenom pásme.
 

Výskyt a ťažba mramoru
Vývoj dobývacích a prieskumných prác na ložisku


Je nesporné, že strednotriasové vápence v okolí Klížskeho Hradišťa sa začali používať už v začiatkoch prvých tunajších kamenných stavieb. Svedčia o tom i jednotlivé kusy v murive tunajšieho starého románskeho kostolíka . Väčšina muriva je však z otesaných kvadrov andezitových tufov, ktoré sa vyskytujú v širšom okolí do 10- 20 km. Až do 19. stor. asi neboli využívané špecifické vlastnosti tunajších čiernych vápencov. Starého dáta je azda primitívna výroba vápna, ktorá zrejme tu mala tradíciu. O počiatkoch kamenárskej výroby koncom 19. stor. podal určité správy maďarský geológ. Podľa neho v r. 1878 istý kamenársky majster z okolia Komárna začal tu ako prvý so spracúvaním tunajšieho čierneho vápenca, po ňom prevzal výrobu istý budapeštiansky podnikateľ a neskoršie dvaja podnikatelia z Viedne, ktorí tento mramor používali na obkladanie viedenského parlamentu, tiež sa ním obkladal budapeštiansky parlament, je ním obložený i Obchodný dom Dunaj v Bratislave. Tiež sa mramor použil pre spodný diel sarkofágu / hrobka/ grófa Miggariho v Zlatých Moravciach . Uvádza sa, že z tohto vápenca boli robené náhrobníky, záhradné schody, portále a pod. Vyťažený materiál bol odvážaný do továrne fy HAUSZMAN v Budapešti. Maď. geológ Schafarzik ďalej uvádza, že rovnaký čierny vápenec bol zistený pri ťažbe vápenca na pálenie vápna i v Doline, ale nezmieňuje sa o jeho ťažbe. Biele jurské vápence sa začali spracovávať až v r. 1893 dvomi kamenárskymi majstrami. Z vápenca sa tu robili kocky, dlaždičky, mozaika a údajne i isté schody. Kvalita nebola veľmi dobrá. Po 2. svet. vojne z lomu ťažilo priemerne 8 – 10 ľudí lavice čierneho vápenca a tieto v hrubo otesanom stave odvážali do vagónov, miesto ďalšieho spracovania nie je známe. Vyťažené boli údajne 2 – 3 m dlhé lavice. V ostatných terénoch ťažba zrejme nebola obnovená. Stará lomová stena, z ktorej pochádzali najlepšie bloky, v doline východne od kostola v Kl. Hradišti leží dnes priamo v intraviláne . Zaujímavým dokladom dokonalosti starej kamenárskej práce a kvality tunajšieho čierneho vápenca je krstiteľnica, umiestnená v tunajšom kostole. I keď je z niekoľkých kusov, prekvapuje jej dokonalá čierna farba, vysoký lesk a pekné bielo- žlté žilkovanie. Vyhotovená bola začiatkom XX. storočia. Okrem nej je v kostole niekoľko čiernych leštených dosák bez výraznejšieho žilkovania, ktoré boli vyhotovené až po 2. svet. vojne z bloku, ktorý dovtedy ležal ako schod pred kostolom. Výroba z bielych kryštalických mramorov mala zrejme ešte menší rozsah napriek veľkému počtu drobných starých lomov. Ťažba blokov tu musela byť skutočne nepatrná a skôr išlo o vysekávanie kociek pre spestrenie dlažieb.

Minulosť mramoru je u nás spájaná s drinou – miestni kamenári rozbíjali mramor ťažkými kladivami, v rukách zvierali krompáče a štrkové vidly a niekedy si pomohli štangľou silnou ako os na konskom povoze. Do prasklín vrážali chlapi kliny a do skál, ktoré chceli rozstreliť, dva dni vysekávali meter hlboké diery. Pri teple táto práca bola nepredstaviteľná lopota.

Anton Bujna kedysi vyprával o práci na lome, ktorú sám zažil. Hovoril, že zo spomínania vie, že za Františka Jozefa do našej dediny dorazili chlapi z Apeninského poloostrova. Blízo bane si postavili murovanú chatu, vyhĺbili studňu a vyťažený nerast odvážali nevedno kam. A. Bujnu hneď po vojne v bani zamestnal akýsi Štofka z Bratislavy. „Kopali sme horninu a na fúrikoch vyvážali zeminu. Bolo nás osem a zarábali sme 5 korún na hodinu. Dreli sme. Niektoré kusy merali po ručnom opracovaní aj dva metre a boli poriadne ťažké“, zamyslene kedysi hovoril pán Bujna a prezradil, že pod jedným kusom mramoru z Kl. Hradišťa sa dokonca zlomilo nákladné auto. Desaťtonové kusy mramoru však neboli nič nezvyčajné. Tibor Sasvári z katedry ložiskovej geológie Technickej univerzity v Košiciach hovorí, že pravý mramor sa na Slovensku nikdy neťažil, ani neťaží. Podľa neho v pravom mramore nie sú žily iného minerálu. Veľký Klíž má aj napriek tomu titul miniatúrne slovenské Toskánsko.

 

Kalendár

Po Ut St Št Pia So Ne
26 27 28 29 30 31 1
2 3 4 5 6 7 8
9 10 11 12 13 14 15
16 17 18 19 20 21 22
23 24 25 26 27 28 29
30 31 1 2 3 4 5

Mobilná aplikácia

Mobilná aplikácia V-obrazegoogle playapp store

Aktuálne počasie

dnes, utorok 31. 1. 2023
sneženie 3 °C 1 °C
streda 1. 2. sneženie 3/2 °C
štvrtok 2. 2. sneženie 3/0 °C
piatok 3. 2. rain and snow 4/0 °C