Home Obyvateľstvo

Pôvodným obyvateľstvom boli Slováci. Obyvatelia osady Clus, (čo znamená niečo zovretého – brána) boli strážcami týchto hraníc. V čase tureckých nájazdov plienením obydlí klesol počet našich obyvateľov. V roku 1814 bolo v Klížskom Hradišti 450 katolíkov a 10 židov, v Klíži 437 katolíkov a 4 židia. Detí od 6 – 12 rokov bolo 290, do školy chodilo 40. Koncom 18. storočia ju dosídlilo 50 rodín.

Za kráľa Jozefa II medzi rokmi 1780 až 1790 boli do našej obce prevedení nemeckí kolonisti. Spomínajú sa tieto mená: Harstajn, Koller, Majer, Hunel, Šmid, Muler. Tu však mnohí neboli spokojní a asi po 20 rokoch odišli pri Ostrihom. Po roku 1850 prišla druhá kolonizácia a to z českých zemí. Čo bolo príčinou, to sa nedá vypátrať. Boli to väčšinou ľudia z Moravy. Po tejto druhej kolonizácii v r. 1980 pribudlo veľa remeselníkov, dobrých poľnohospodárov a ovocinárov. Nimi bola dovezená i pšenica. Títo kolonisti naučili tunajších občanov správnejšiemu a racionálnejšiemu využitiu pôdy. Ako aj hygiene bývania. Do tejto doby boli domčeky z dreva. Kolonisti začali stavať domy murované z kameňa a zo surových tehál. Z týchto kolonistov veľa odišlo v r. 1885 najmä do Ameriky, tiež do okolia regiónu. Do tohto času sa majetky delili na toľko čiastok, koľko bolo detí. V matrikách po roku 1853 sa objavujú tieto mená: Doležal, Holák, Dušek, Rehák, Krajc, Neštepný, Smažel, Fuks, Navrátil, Ovečka, Zboril, Tadiel, Servatka, Orolín, Zvozil, Veselý, Zajíček, Čerman, Homolak, Ružička, Šarina, Kvapil, Vykydal, Beneš, Domluvil, Babkovič, Tichý, Skopal, Najman, Kristl, Kincel. Obyvatelia boli roľníci, vinohradníci, debnári. Vzhľadom na úrady, ktoré boli za vlády kráľa Jozefa II. všetky zo Slovenska presunuté do Maďarska, rozvoju Slovenska nebola venovaná pozornosť, bola tu tisícročná silná maďarizácia, ľud bol nevzdelaný, krajina zaostalá. Po 1. svetovej vojne bola veľká chudoba, pomaly však po r. 1918 za I. Československej republiky začínal rozvoj. Z Čiech prichádzali na Slovensko českí učitelia, inteligencia. Rok 1828 – detí bolo: 74 chlapcov, 85 dievčat, do školy chodilo len 35 chlapcov a 36 dievčat. Rok 1913: 517 občanov Kl. Hradište, 675 občanov Klíž. 70 ľudí odchádzalo pracovať do sveta ako murári , sluhovia, robotníci, 30 sa ich vysťahovalo do Ameriky. Obyvatelia u nás sa zväčša živili drevorubačstvom, poľnohospodárstvom. Naša pôda však všetkých neuživila. Chodili na roboty na poľnohospodárske veľkostatky do Čiech, do Rakúska, Nemecka. Odchádzavali na jar vlakom a vracali sa tesne pred zimou. Po 1.svet. vojne, po vzniku 1. Československej republiky sa budovali trate a cesty... Žiaľ, rozvoj sa opäť zastavil z nasledovného dôvodu – v r. 1929 vypukla v Amerike hospodárska kríza, ktorá zasiahla i Slovensko a nastala bieda. Vtedy mnoho našich občanov odcestovalo za prácou do južnej, strednej i severnej Ameriky, v Európe najmä do Francie. Tunajší roľníci získavali peniaze predajom dobytka na dobytčích trhoch, hydinu, vajíčka, výrobky z mlieka, ovocie, zeleninu predávali na trhoch... Vo vinohradoch sa dorábalo hrozno. Chlapi chodili predávať vápno, ktoré sa v malom vyrábalo v Klíži a Kl. Hradišti. Predávalo sa i drevo na železničné podvaly, na vystužovanie banských šácht, z dreva sa u nás vyrábali i sudy. Pri stavbe domov boli hľadaní tesári. Kde bolo poľnohospodárstvo, tam boli aj kone a tie potrebovali podkovať, preto v dedine musel byť kováč. Kone boli aj jediným dopravným prostriedkom. Drevené výrobky, potrebné k obrábaniu poľa zhotovoval kolár. Boli tu aj stolári, ktorí pre občanov vyrábali nábytok. Doteraz poznáme rodinu „debnáreje“, ktorých predkovia sa živili ako debnári. Vyrábali sa tu truhlice na múku tzv. súseky a metly. Žili u nás i obuvníci, krajčíri. Tiež asi 8 – 10 chlapov v istom čase lámalo v našej bani vápenec, známy ako mramor. Obecným zamestnancom bol obecný hlásnik a obecný sluha.. Pre cirkev slúžil zvonár. Tiež boli pasáci kráv, kôz a svíň. V našej dedine boli od nepamäti výborní murári, ktorí chodili stavať i po svete, stavali i veľké stavby v Bratislave. Temer všetky rodinné domy sú na našich murárov trvalou, cennou a nezameniteľnou pamiatkou. Kamenári okrem kameňa napr. na kríže využívali zásoby čierneho a sivého mramoru. Cennou pre farnosť, obec je najmä krstiteľnica, vyhotovenú z nášho čierneho mramoru. V roku 1905 založili obyvatelia potravinové družstvo. V polovici 20. rokov bola založená silná komunistická organizácia, dve rodiny z obce odišli s družstvom Interhelpo do ZSSR..

Ženy sa zaoberali domácnosťou, chodili slúžiť, na poľnohospodárske roboty i do Čiech, starali sa doma o deti, ktorých mali vždy viac 7- 8, piekli chlueb, pestovali ľan, konope ktoré prali, sušili, tkali, chovali hydinu, 2 x do roka šklbali kvôli periu na periny kačice a husi. Potoky mali pre občanov všestranný význam. Napájali sa v nich husi a kačice, ktoré sa vo veľkom chovali pre mäso i perie. Kedysi sa v čistej vode v potokoch pralo piestom veľké prádlo. Deti chodili pásavať pre rodinu alebo i pre dedinu kravy, kozy, pri pasení bývali deti spolu, kde sa hrali a vymýšľali zábavu. Nie je to tak dávno, keď deti chodili pásavať husy, kašice, zbierali po strniskách klásky.

Obyvatelia Klíža sú pôvodom Slováci. Dôkazom toho sú miestne pomenovania okolitých obcí ako aj názvy vrchov, potokov, dolín v chotári samého Klíža. Už listina z roku 1293 spomína mimo Klíža Krnču, Turčianky, Brodzany, Čereňany Kolačno, Hradište, Hrušov, Uherce, Topoľčianky, Žikavu. Tiež sa spomína Plešovica, Drienova, Drahožica, Tolstá hora, Ostrá hora, Jastrabie, Vyčoma. Najstaršia matrika uvádza mená : Gašpar, Dvorský, Valent, Balúch, Benko, Devatok, Bieli, Palatka, Masny, Mlynár, Gogol, Stanko, Kuna, Belica, Motyčka, Sasko, Švec, Paulík, Smatana, Maťaš, Húdok, Godál, Valný, Horňák, Dobiaš, Hlavačka, Kováč, Kňaz, Marko, Beliansky, Greguš a iné, teda mená výlučne slovenského znenia. Až po roku 1730 vyskytujú sa už v matrike mená podľa klížskeho nárečia Kňazeje, Bielich, Valnych.

V obci žili väčšinou rímsko-katolíci. Žili tu i Židia – obchodníci, krčmári, ktorí dávali i na bork, aj tak sa stávalo, že rodiny vďaka chlapom v krčme prichádzali o role. V Ješkovej Vsi bol Žid Blum Adolf, v Klíži Schwartz, v Kl. Hradišti Watan. Po 2. svet. vojne ich nikto nevidel.

Roky 1940 – 1989. Keď vznikli v Baťovanoch /Partizánske/ Baťove závody a v Bošanoch Koželužne Bošany, ktoré boli tiež majetkom vekľopodnikateľa Baťu, obyvatelia zväčša chodili pracovať do týchto závodov. Autobusový spoj, ktorý ráno o pol piatej odchádzal, sa volal – baťovci. Pracovalo sa i v Topoľčanoch v závode Mier - výroba nábytku a závode na výrobu piva, tiež tam bol závod Elektrokarbon; v Bánovciach to bol závod Tatra Bánovce - výroba nákladných áut. Dosť bolo v našej dedine aj vynikajúcich murárov, pracovali v stavebných závodoch. Takáto práca väčšinu našich obyvateľov a ich rodiny živila do r. 1989. Po zmene systému veľké závody zanikali a pre obyvateľov, čo sa týka práce, nastali horšie časy.

Meniny má

Dnes: Ladislav(a)
Zajtra: Beáta

Presný čas

Cestovné poriadky

Ubytovanie v obci

Predpoveď počasia

Počítadlo návštev