Home Lesy

História lesov


Lesy boli majetkom opátstva. Tieto lesy si neskoršie odkúpil Rakúsko- uhorský arciknieža Jozef Habsburg. Vtedy nastali pre tunajších obyvateľov horšie časy – výhody, ktoré požívali prestali, nakoľko nový majiteľ týchto lesov dal ich ohradiť a to 3 m vysokým drôtovým plotom + železné betónové stĺpy a silné zámky. Les bol ohradený preto, lebo Jozef Habsburg bol veľkým milovníkom lesnej zveri a v našich lesoch bolo veľa zveri - muflóny, srnčia zver, diviaky, boli aj daniele. Za tých čias bolo v stáde vidieť aj 300 ks v jednom kŕdli, hlavne muflónov – oviec. Keď však prišla krutá zima, veľké množstvá uhynuli. Napr. rok 1917,1928-1929,1939, kedy vystúpili mrazy až na –38° C. V týchto mesiacoch muflonia zver temer úplne vyhynula. Tiež po 1. svet.vojne sa rozmnožilo pytliactvo. Muži sa vrátili z vojny so zbraňami - zver bola vtedy na 98 % vystrieľaná.

V lesoch rástol najmä dub, buk, hrab. Z buku sa drevo ťažilo pre železnice na podvaly. Podvaly sem prišli robiť Chorváti a naučili to aj našich občanov. Naši muži chodili takto pracovať aj po Slovensku . Našinci sa živili i robením pivných sudov z dreva, čo bolo dobre platené. Buk sa predával najmä na vykurovanie – naši chlapi – lesní robotníci spracovávali drevo na siahy a tieto k nám chodili kupovať z okolia Topoľčian, Žabokriek. Práca to bola vekmi ťažká, pílilo sa ručne, drevo sa sťahovalo koňmi, cesty neboli. V minulosti mnoho našich občanov nosilo domov drevo na chrbtoch.

Ako bolo spomenuté, za vlády Jozefa Habsburga bol občanom zahataný prístup do lesov. Z týchto lesov ostal nevyhradený len prístup ku Hôrke, ktorá bola a je spojená s obcou Veľký Klíž. Tento les Hôrka bol odpredaný majiteľom Habsburgom v r. 1916 niektorým majetnejším občanom obce. V tomto čase bol odpredaný aj tzv. Panský dom, v ktorom bolo vtedy zriadené polesie. V tomto dome po odkúpení obcou sa zriadila škola pre obec Klíž a Kl. Hradište. V rokoch 30.-tych min. storočia začala v Bošanoch svoju činnosť továreň na spracovanie kože, ktorá potrebovala pre svoju výrobu dubovú trieslovú kôru, urbárnici si predajom prilepšili. V rokoch vojny zaznamenala továreň najväčší rozmach - dodávala obuv vojakom. Po r. 1958 od urbárskeho družstva tieto súkromné lesy padli všetky pod spravovanie štátnych lesov. Z histórie nemôžeme zabudnúť, že tieto naše lesy cez 2. svet. vojnu slúžili aj pre našich partizánov, v lesoch partizáni žili a robili z nich výpady proti Nemcom. Partizáni sa v rodinách, ktoré bývali pod Hôrkou ukrývali, mali štáb.

Súčasnosť - v nasledujúcom desaťročí nemôžeme očakávať výnosy z lesov z predaja dreva. Výmladkové lesy z duba, cera s podrastom krovín bude potrebné začať obnovovať a vysádzať. Pôda je v dôsledku výmladkového obhospodarovania v dvoch až troch generáciách ochudobnená o živiny, prirodzenú obnovu duba nemôžeme očakávať. Vyplniť medzeru v nazeraní na les verejnosťou sa rozhodla urbárska spoločnosť vypracovaním projektu . Celé komplexy lesov bude potrebné vysádzať, ochraňovať, čo si bude vyžadovať nemalé financie.

Vlastníctvo: Začiatkom XX. stor. boli vyhotovené pozemno-knižné vložky pre všetkých obyvateľov obce. Od r. 1782 patrili naše lesy Náboženskej základine Nitra, po r. 1848 vznikli urbáre. V r. 1907, keď odkúpil ostatné lesy arciknieža Jozef Habsburg, boli pričlenené k malotopoľčianskemu panstvu. V r. 1907-1908 bola vybudovaná obora. Úbytky plôch mimo obory postupne odkúpili občania našich obcí. V katastri Kl. Hradište je to Panská hora, v katastri obce Klíž a Kl.Hradište so to lesy Hôrka, v Ješkovej Vsi spoločná hora. Spoločnosť Hôrka a Panská hora majú po jednej vložke s uvedením podielov jednotlivých podielnikov.

Podľa článku C/1913 bolo ustanovené Spoločenstvo spoluvlastníkov pasienkov, čím pribudlo urbárom Klíža 75 ha, Kl. Hradištu 125 ha, čo je totožná plocha s lesom. Pasienková spoločnosť mala svoje stanovy. V r. 1918 sa ukončila 1. svet. vojna, lesy veľkopanstiev boli poštátnené zákonom č. 82/1918 Zb., spoloč. lesy, cirkevné, mestské obecné a lesy súkromných osôb zostali vo vlastníctve majiteľov (1. pozemková reforma). Hospodárenie v lesoch pokračuje podľa platných hospodárskych plánov vyhotovovaných na desaťročie lesnými odborníkmi so zvláštnou štátnou skúškou. V r. 1948 prechádzajú do obhospodarovania štátnych lesov. Vlastníctvo pôdy zostalo, nemali však žiadne práva ani povinnosti voči svojmu majetku. Majitelia tým stratili možnosť spoluúčasti obhospodarovania, nemali právo predávať svoj majetok, či podiel majetku. Pasienky a iná poľnohosp. pôda v lese sa stáva vlastníkom príslušného JRD – poľnohospodárskeho družstva. Hospodáreniu štátnych lesov možno vytknúť, že počas 35 rokov neinvestovali do výstavby zvážnic či odvozných ciest, hoci rentabilnosť investícii bola zdôvodniteľná. Pádom režimu v r. 1989 v zmysle zák. SNR č. 193/92 Zb. dochádza k prinavráteniu lesov a pasienkov, ktoré im boli odobraté v r. 1958. Nutné však bolo preukázať vlastníctvo pozemnoknižnými vložkami, čo znamenalo vylúštiť podiely vlastníkov a vytvoriť ich zoznam, ďalej bolo nutné zvolať valné zhromaždenie, zvoliť výbor a revíznu komisiu. Dňom 3.3.1993 sa prevzali lesy od ŠL do vlastného obhospodarovania. Doteraz nie sú doriešené náhrady za záber pasienkov na domovú výstavbu, ako aj tí podielnici, ktorí sa o svoj majetok doposiaľ neprihlásili, nerealizovali dedičské konanie, ich majetok prepadol štátu alebo obci.

Urbár, urbárske spoločenstvo - V r. 1993 sa vďaka iniciatíve Ing. Františka Neštepného a Rudolfa Spišiaka začala činnosť tunajšej urbárskej spoločnosti. Bol vybratý výbor, v prvom roku Štátne lesy platili nájom vlastníkom. V r. 1994 boli obnovené vlastnícke vzťahy. Vlastníctvo urb. spoločnosti V. Klíž je rozdelené do 5 častí – Panská hora, Hôrka I, Hôrka II, Klížsky urbár, Hradištský urbár. Celkove obhospodarujeme 650 ha lesa a 240 ha pasienkov. Predsedníčkou urbárskej spoločnosti je Štefánia Pauleová. V čom spočíva činnosť urbárskej spoločnosti – je to obhospodarovanie lesa – zalesňovanie, kde vysádzať porast, aký druh, množstvo, prebierka čo sa môže vytínať, vydávať povolenie na rubnú ťažbu, sledovať plnenie 10 ročného plánu. Na stavbu hájovne Prameň v programe SAPARD Slovensku poskytla peniaze po žiadosti o finančný príspevok Európska únia. Cesta Hraničná, ktorá tvorí hranicu medzi katastrami Klíž a Klížške Hradište bola vybudovaná s finančou podporou Štátneho fondu rozvoja lesov.

Meniny má

Dnes: Hilda
Zajtra: Otília

Presný čas

Cestovné poriadky

Ubytovanie v obci

Predpoveď počasia

Počítadlo návštev